Dula Bereckého podpník semenáč, voľnok.

Dula Bereckého je samoopelivá, plodná odroda, ktorá v dospelosti dorastá do výšky 5-8 m. Zvyčajne kvitne koncom apríla alebo v druhej polovici mája bielymi až ružovkastými kvetmi. Plody sú typicky hruškovité, žltej farby a dozrievajú od konca októbra. Dužina je pevná. Ovocie je výborné aj tepelne upravené (kompóty, koláče, marmelády atď.)  

Dula patrí do čeľade ružovitých a je na svete známa už viac ako 4000 rokov. Ich kolískou je Grécko. Dnes sa pestujú v Taliansku, Nemecku, južnom Francúzsku, USA aj Austrálii. Dula je ker alebo strom 6 - 7 m vysoký, tvorí nepravidelnú guľovitú alebo rozložitú korunu. Voňavé kvety vyrastajú na konci plodonosného obrastu. Plody sú žlté malvice hruškovitého tvaru s plstnatou šupkou s prenikavou vôňou. Zbierame ich v októbri, sú stredne veľké, bacuľaté, hruškovité. Farba je sýto žltá, dužina je trpká, tuhá, zelenožltá až bieložltá, aromatická. Po tepelnom spracovaní sú vhodné na výrobu kompótov, marmelád a rôsolov. Obsahujú vysoký podiel pektínov.

Vysadzujeme ju do vlhkej a priepustnej pôdy. Inak sú požiadavky rovnaké ako v prípade jabloní. Výška v dospelosti 5-8 metrov. Prvý rez sa vykonáva pri výsadbe. Výhon v pokračovaní kmeňa skráťte tak, aby presahoval ostatné vetvy asi o 10 cm. Ako hlavné vetvy sa vyberajú dobre rozdelené vetvy okolo stredu, ktoré by mali byť 3-4. Tým sa určí smer rastu konárov. V nasledujúcich 3-4 rokoch po výsadbe odstráňte všetky výhonky smerujúce dovnútra koruny. Keď sa dosiahne požadovaný tvar korunky, raz za päť rokov vykonáme presvetľujúci rez a zmladzovací rez.